Z histórie manikúry

 


Všetky nechtové technológie dnes už používame natoľko rutinne, že nás ani nenapadne, odkiaľ

sa vlastne vzali. O počiatkoch dnešnej modernej manikúry alebo nechtovej modeláže

toho vieme tak málo, a pritom vývoj, ktorý nám priniesol ich

krásu a pestovanú podobu je nesmierne zaujímavý. Zoznámte

sa s niektorými čriepkami z pestrej historickej mozaiky, ktoré nám

aspoň trocha navodia, ako to všetko bolo.

 

Koho by napadlo označiť pravek ako počiatočný bod v manikúre. Pračlovek,

ktorý využíval mušle a kamene ako nástroje alebo pomôcky pre prípravu

jedla, skúšal týmito nástrojmi aj také potreby ako tvarovanie nechtov na

rukách alebo vyhladzovanie stvrdnutej kože na nohách. Nadmerná rohovina

na pätách, zádery na kožtičkách alebo opilovanie nechtov bolo aj pre

vtedajšieho človeka potrebou a hoci sa všetky tieto úkony vykonávali skôr

účelne než pre krásu, môžeme ich označiť za prapredchodcov dnešnej

manikúry. Existenciu týchto „pranástrojov“ manikúry môžu archeológovia

podložiť nálezmi zo severného Turecka. V dobe kamennej naviac ľudia

servírovali čerstvo zabitú zver len so zvláštne upravenými rukami. Takýto

princíp dnes známej a modernej technológie P.Shine, spočívajúci v zaleštení

výživy do nechtovej doštičky, má svoje korene práve v tejto pradávnej dobe.

Manikúra ako odbor ľudskej činnosti sa po prvýkrát objavuje s najväčšou

pravdepodobnosťou v Egypte. V hrobkách kráľovského dvora sa našli

zostatky ošetrovateliek rúk tých najvzácnejších, a to dokazuje, že v dobe

egyptských faraónov bola manikúra váženou službou, ktorú si mohla dopriať

len hŕstka vyvolených.

Francúzsko sa v 18. storočí tiež zapísalo do dejín manikúry. Ľudovít XV. si dal

od doktora Sittsa odstrániť zádery a z tejto„jednorazovej procedúry“ sa stala

pravidelná starostlivosť o vladárovu ruku. Medzi nástroje, ktoré tento lekár

používal, patrilo aj pomarančové drievko, ktoré bolo prevzaté od dentistov.

Lekár Sitts predal svoju skúsenosť ďalším ľuďom, ktorí postupne rozširovali

túto neobvyklú službu po celom kráľovskom dvore.

Na prelome 19. a 20. storočia už nachádzame v predajniach prvé sady pre

starostlivosť o prírodné nechty, ktoré boli podobné dnešným japonským

regeneračným manikúram P.Shine.

Jednalo sa totiž o výživnú zmes, ktorá sa

pomocou leštičky alebo iného aplikátora vpracovala do prírodného nechtu.

Takýto spôsob výživy by sme mohli nazvať aj priamym predchodcom laku

na nechty, ktorý sa objavil po pár rokoch.

Druhá polovica 20. storočia so sebou priniesla manikúry v takej podobe,

ktorá je nám dobre známa. Konečne si prišli na svoje aj dámy, ktoré túžili

po nekonečne dlhých nechtoch, ale mali problémy si vypestovať svoje

vlastné v takej kvalite, aby vydržali bežnú dennú záťaž. Začal totiž rozvoj

oboru nechtovej modeláže. Ako prvé sa na trhu objavili nechty acrylové,za

ktoré môže dnešný nechtový priemysel ďakovať jednému dentistovi, ktorý

sa snažil acrylovými dentálnymi prípravkami zamaskovať ohryzené nechty

svojej ženy. Kvôli nepríjemnému zápachu, ktorý sprevádzal acrylové nechty,

bolo potrebné nájsť inú alternatívu, ktorou sa nakoniec stal UV gél. Ten je

známy vo svojej prvotnej podobe od osemdesiatych rokov. Keďže pôvodná

kvalita materiálu nesplnila požiadavky profesionálov a ani klientov, bol veľmi

skoro znova stiahnutý z trhu. Vrátil sa až o desať rokov neskôr v zložení

podobnom tomu dnešnému. Gélové a acrylové materiály sa o trh a priazeň

delia takmer rovnocenne, ponúkajú niekoľko variantov úpravy alebo opravy

nechtov. Vedľa štandardnej technológie predĺženia nechtov tipom vyvinuli

fi rmy aj veľmi zaujímavý spôsob predĺženia nechtov šablónovou technikou,

ktorý sa po prvýkrát objavil u acrylových nechtov.

 

Lakovanie a ozdoby

„Pralaky“ na nechty v dnešnom zložení určite neexistovali, ale sú zachované

známky o tom, že sa na zafarbenie nechtov používalo prírodné hnedočervené

farbivo – henna. Tento spôsob okrasy (alebo aj odlišovania) má určite

svoje korene omnoho skorej ako v starovekom Egypte, kde bolo takéto

zveľaďovanie rúk časté, napríklad kráľovná Kleopatra používala hennu, aby

docielila svoje terakotové nechty.

 

Prvý lak v takej podobe, akej ho poznáme dnes, bol predstavený v roku

1917 a mal dodnes veľmi obľúbenú ružovú farbu. O tri roky neskôr sa

dali laky na nechty bežne kúpiť v drogériách alebo aj lekárňach na celom

svete. Najobľúbenejším odtieňom vôbec boli tie červené a tento trend trvá

mnoho rokov. Je známe, že táto farba bude vždy vyžarovať ženskosť a veľa

energie.

                                                                           

Od tridsiatych rokov minulého storočia sa aj farebný lak začína

kombinovať s podkladovou bázou, ktorá bola vyvinutá pre ochranu nechtu

pred zafarbením farebnými lakmi. Vývoj trendov farebných lakov bol veľmi

pestrý a či to bola fi alová farba, ktorá dominovala v šesťdesiatych rokoch

minulého storočia, alebo obľúbené francúzske lakovanie, ktoré v tej dobe

vzniklo, bolo v histórii naozaj z čoho vyberať. 

 

 

S francúzskym lakovaním, dnes

už známym ako francúzska manikúra prišla ako prvá na trh značka nechtovej

kozmetiky Jessica, ktorá ju predstavila svetu v 70-tych rokoch minulého

storočia. Tentokrát sa nazývala európskou úpravou nechtov a je to ten istý

typ lakovania, ktorý dnes poznáme v mnohých farebných variantoch.

 

Na začiatku dvadsiateho prvého storočia kráča obor nechtovej modeláže

a manikúry veľmi pôvabnými a dlhými krokmi vpred. V modernej dobe

ponúka odvetvie skrášľovania ruky nespočetné množstvo variantov

ošetrenia a sú uvádzané stále ďalšie a ďalšie, ktoré obohacujú náš krásny

odbor a dávajú nám obrovské možnosti, ako vyhovieť všetkým zákazníkom.